V našom cirkevnom zbore sa ani počas prázdnin nezastaví „budovateľský“ duch. Poctivo sa robí na rekonštrukcii Mládežníckeho centra MaKovica, na ktoré sme dostali dotáciu z partnerskej cirkvi z Nemecka a tiež sa dokončieva chata Veronika v Rejkove. Vďaka Bohu máme spolupracovníkov, ktorí prikladajú ruku k dielu. Mladých i starších v zbore a tak dielo postupne rastie – vlastne postupne finišujeme. 18. augusta by sme chceli oba dva priestory pripravené na „evanjelizáciu a oddych“ pre mladých i starších posvätiť a tak oficiálne uviesť do služby.
Ale chcel som o inom – o spolupracovníkoch. Náš zbor má les – cca 6-7 ha v okolí nádherného kopca Strieborná. Tu sme dosádzali po kalamite stromčeky. A keďže treba aj oddychovať, tak som navrhol našim mladým spolupracovníkom, aby sme sa išli previesť na zborovom aute a skontrolovali, ako sa táto výsadba realizuje. Po ceste sme sa zastavili na Zbojskách, kde sme sa naobedovali. Potom si pozreli prameň Rimavy a nakoniec sme sa osviežili v útulovni na Burde. A tu sa začína naše malé dobrodružstvo, ktoré si odniesol pravý predný blinker. Jednoducho sme zablúdili. Po ceste sme sa zastavili u našich cirkevníkov na chate v Rovni, ale potom sa cesta stala neznámou. A hoci som bol na Striebornej x-krát, netrafil som lesnú odbočku. Po hodinovom blúdení, prepichnutom blinkri konárom trčiacom do riadnej výšky sme sa museli rozpamätať na cestu späť. No ale ... došli sme domov. Plný zážitkov, oddychu a príjemného spoločenstva, ktoré nám osviežilo pracovné dni na Pánovej vinici.
Prajem nám, aby sme mohli zažívať takéto radosti počas celej služby, do ktorej nás Pán Boh poslal. Či už ako farárov, presbyterov, mládežníkov, či len náhodných brigádnikov, ktorým záleží na vzájomnom budovaní spoločenstva v mene Pánovom.