Posviacka symbolického cintorína v jaskyni Michňová I

Posviacka symbolického cintorína v jaskyni Michňová I

 Štefan Marko Daxner v roku 1878 s lanom, pochodňou a obrovskou dávkou odvahy zostúpil do známej jaskyne - priepasti Michňová. Bol to prvý zostup, ktorý nakoniec opísal v krátkom novinovom článku. Odvtedy jaskyňu Michňová I, ktorá sa nachádza v časti Suché doly pri Tisovci, navštívili stovky, možno aj tisícky odvážlivcov – jaskyniarov.  Z pôvodnej 25-30 metrov hlbokej „priepasti“  sa zásluhou mnohých podarilo objaviť viac ako 105 metrov hlbokú a krásami vápencových útvarov bohatú jaskynnú puklinu. V roku 1989 tu vznikol prvý a snáď aj jediný symbolický cintorín v podzemí jaskyne. Tento sa nachádza v hĺbke cca 25 - 30 metrov pod povrchom. Už viackrát sme sa s Dušanom Hutkom, ktorý je jeden z mnohých zapálencov speleológie v Tisovci, rozprávali o tom, že by bolo dobré ísť sa tam pozrieť – že ma tam vezme.

A tak sme v nedeľu 9.9.2012 po službách Božích išli. Musím povedať, že „divočina“ podzemia, ktoré je osvetlené len jednou čelovou baterkou, ktorá drží na prilbe je zvláštne elektrizujúca. Ticho a tma ešte znásobuje pocit ničoty človeka vo veľkosti Božieho diela. Musím povedať, že mi tu vôbec nechýbali vyložené chodníky, vysekané priechody, elektrika a núdzové osvetlenie, ktoré sú bežné v našich jaskyniach. Temnota okolia, blato, strmé, takmer kolmé, ba niekedy až prehnuté rebríky a tenké plošiny, ktoré tvorí len jedna  tenká kovová tyč, úzke priechody, cez ktoré som mal sám problém sa pretiahnuť vystupňujú adrenalín na vrchol. A ešte spolupatričnosť dvoch ľudí v 100 metrovej hĺbke pod zemou stála za to.

            Písať o kráse jaskyne, ktorých máme v našom okolí viac než dosť, je zbytočné – treba to vidieť a treba to zažiť, pretože sa to nedá opísať slovami. Boh vytvoril tak mnoho, aby sme mali čo obdivovať, čo hľadať, čo skúmať a zároveň spoznávať, čo pre nás do našich životov pripravil.

Tak ako som spomenul, nachádza sa tu aj cintorín. Je síce symbolický, ale cintorín. Posvätil som ho Slovom Božím a modlitbou. Sú tam tabuľky s menami jaskyniarov, ktorí už nie sú medzi nami a je tam kríž. Hoci v temnote hlbočiny podzemia, predsa nádej svetla do života človeka, ktorý tam prichádza. Tak ako sa to píše v Žalme 23 – temné údolie. A naozaj, temná štrbina uprostred zeme a aj tam zaznela modlitba a nádej života. Nie v luteráku a s tabličkami – to tam nemá miesto, ale s prilbou a baterkou na hlave sme vložili do Božích rúk aj toto miesto. Tak nech Pán Boh požehná všetkých tých, ktorí prídu zažiť „temnotu, ticho a krásu“ Božieho diela v Michňovskej jaskyne.

A ešte - viete - bolo to symbolické – tak ako v živote človeka a zostane to rezonovať dlho v mojom živote. Najskôr sme zostupovali do temnoty, tak ako človek prechádza životom a občas príde temnota, ale potom sme sa driapali po rebríkoch zo 100 metrovej hĺbky za svetlom. Symbolicky za svetlom života  v Ježišovi Kristovi, ktorý porazil temnotu.

Galéria k článku

Marián Krivuš